V korunách stromov
Dostalo to síce Pulitzerovu cenu, a teda by to mala byť dobrá kniha, akurát že buď nebola, alebo mám iba posunuté vnímanie toho, čo je to v skutočnosti dobrá kniha.
Niekde v minulosti
Začína sa to v minulosti, ako ďaleko v nej nie je podstatné. My sme stromy a stromy sú my, sme navzájom prepletené organizmy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, žijú v synergii, ovplyvňujú sa. Od dávnych vekov, od prvopočiatku sveta je to tak a tak to i navždy zostane. Čo sa udeje so stromami, udeje sa i s nami. To je hlavný odkaz.
V prvej časti knihy sa zoznámite s deťmi. Všetky sú ovplyvnené nejakým spôsobom prírodou, stromami. Učia sa ich spoznávať, rozumieť im, zisťujú, prečo sú dôležité, akým spôsobom fungujú, ako rastú, rozvíjajú a vyvíjajú sa. Žijú a niekedy i zomierajú. Tak ako deti. Ako ľudia.
Neskôr sa ich osudy spoja, pretnú. Niekedy a niekde viac, inde menej. Z niektorých sa stávajú vedci, z ďalších inžinieri, jeden je počítačový vývojár. Všetkých však spoja stromy, niektorých ako celoživotné poslanie, iných ako prostriedok výskumu, prípadne zbohatnutia.
Stromy
Stromy sú živé. A sú tu dlhšie ako my ľudia. Vylučujú látky, ktorými sa informujú o nebezpečenstve, škodcoch, ale aj o opeľovačoch. Komunikujú navzájom nielen cez vylučované látky, ale aj cez listy, konáre, korene. Vyživujú sa navzájom cez systém dômyselne pospájaných cestičiek vo vzduchu, ale predovšetkým v pôde, v zemi. Berú si živiny zo svojich padlých kamarátov, druhov a priateľov.
Ľudia
Ľudia pochopili, že to, čo sa medzi stromami deje, nie je asi ani možné vlastne úplne pochopiť. Niektorí ich skúmajú, iní sa k nim stavujú irelevantne ako k niečomu bežnému, čo tu bolo vždy a vždy aj bude. Ďalší ich majú radi, akceptujú ich ako súčasť dobrého a kvalitného života. A potom sú tu ľudia, ktorí sa rozhodli na lese, stromoch zbohatnúť. Majitelia ťažobných spoločností a drevárska loby. A ešte ľudia zamestnaní v drevárskom priemysle, ktorým ide o to mať a udržať si prácu, zaopatriť si rodinu bez toho, aby sa zamysleli nad tým, ako veľmi prírodu drancujú a ubližujú nielen lesom, ale v konečnom dôsledku aj sami sebe.
Ochrana prírody a o čo vlastne v knihe ide
Áno, kniha je napísaná pekne a zaujímavo. Nájdete v nej komplikované životné osudy. Nájdete v nej umelecký jazyk a prevedie vás úžasným svetom stromov. Dozviete sa veľa, ale pokiaľ vás stromy naozaj hlbšie nezaujímajú, bude vám to úplne na nič. Kniha vás dostane do sveta ochranárstva a aktivizmu. Prevedie vás svetom skutočných radikálov, ktorí sú kvôli lesom, prírode a starobylým stromom schopní pripútať sa ku kmeňom, vrhať sa pred ťažobné mechanizmy a žiť rok v korunách stromov. Zakladať požiare a ničiť.
Celý odkaz knihy však spočíva v tom, že prírodu treba chrániť. Nechať les, nech sa stará sám o seba. Nechať ho rásť, padnúť a znovu narásť bez zbytočných a škodlivých ľudských zásahov. Les rástol miliardy rokov bez akejkoľvek pomocnej činnosti, dokáže si poradiť aj naďalej. Ak mu v tom nebudeme brániť.
V zásade sa kniha dobre začala, skončila sa ako vždy - ako manifest na ochranu prírody plný klišé a informácií, ktoré všetci poznajú. Pre tých, ktorí už pochopili, je kniha zbytočná, pre tých, ktorí nepochopili, tiež. Pretože tí už ani nepochopia. V globále to nie je zlá kniha, ale ak by ste od toho chceli čakali niečo zásadné, nečakajte. To, čo je v knihe, je už vlastne všetkým dávno známe. Ibaže každý k tomu pristupuje po svojom.