Jeden z nás: Príbeh o Nórsku

Mohol by to byť horor, detektívka, kriminálny alebo politický triler, alebo to mohla byť paródia trebárs aj na slovenskú políciu. Mohlo to byť čokoľvek z toho. Je to však skutočný príbeh o Andersovi Behringovi Breivikovi, ktorý v roku 2011 zavraždil 69 ľudí na nórskom ostrove Utoya a 8 vo vládnej štvrti v centre Osla.

Pri čítaní tejto knihy by ste skoro až mohli nadobudnúť pocit, že Breivika treba ľutovať, lebo spĺňa presne to klišé o odstrčených a nemilovaných deťoch a mladých ľuďoch vylúčených zo spoločnosti, bez poriadnej rodiny a priateľov. Breivik však nie je úplne ten prípad, lebo mohol mať priateľov, ale svojou tvrdou a extrémistickou povahou všetkých odohnal. Vždy chcel vládnuť a ovládať, ľudí, ktorí s jeho názormi nesúhlasili, bez váhania odpisoval zo svojho života.

Zároveň je to aj príbeh jeho obetí. Mladých ľudí, ktorí sa angažovali v politike a snažili sa zlepšiť svet a spoločnosť, v ktorej žili. Spoznáte život nádejných socialistov, nielen Nórov, ale aj detí z rodín prisťahovalcov, ktoré sa v politike našli a chceli bojovať za krajšie a spravodlivejšie Nórsko nielen pre domácich, ale aj utečencov a prisťahovalcov. Jednoducho pre všetkých. Breivik im tento boj zrušil výstrelmi do hlavy. Popravou.

A ešte je to príbeh nórskej polície, ktorá sa nikdy s teroristickým činom poriadne nestretla a kopila jednu chybu za druhou ,pričom mala ešte aj celkom smolu. Breivik sa totiž dvakrát pokúsil sám seba udať. Volal na políciu z nájdených mobilov, ktoré patrili jeho obetiam, oba razy však volal z nevystopovateľnej karty, a tak polícia nevedela, odkiaľ telefonuje. Zároveň nemala vypracovaný žiadny postup, a tak sa niektorým zložkám ani hlásenie nedostalo. Nielen o mužovi v policajne uniforme, ale ani o aute, v ktorom jazdí. A tak sa Breivik mohol niekoľko minút až hodín pohybovať v okolí viacerých policajných staníc. Jediný vrtuľník, ktorý bol k dispozícii, nemohol vzlietnuť, lebo posádka bola na dovolenke. Policajti si pomýlili pláž, z ktorej sa mali preplaviť na Utoyu. Mnohí o tomto ostrove v živote nepočuli. Navyše nemali poriadny čln, v ktorom by sa tam mohli dostať. Chvíľu predtým, než to zistili, im volali hasiči a ponúkli im svoj čln, policajti však odmietli. Keď zistili, že ten čln by predsa len potrebovali, hasičom sa už viac nedokázali dovolať. Až neskôr sa zistilo, že volali na nesprávne číslo. Skúsili to teda tým svojím. Čln sa im však začal v polovici potápať. No celé zle...

Mohla by to byť pekná knižka so zaujímavým a fiktívnym dejom. Je to však zaujímavá kniha, ktorá, bohužiaľ, opisuje skutočný život a smrť a to, čo z ľudí dokáže spraviť nenávisť a extrémizmus namierený proti neexistujúcemu nepriateľovi a neschopnosť prispôsobiť sa stále rýchlejšie meniacemu sa svetu a globalizácii.