Ani vy neveríte, že Poliak môže napísať skvelú detektívku? Skúste tieto a uveríte…

15.01.2019

Posledná poľská detektívka, ktorú som čítal, bola Záhadné príhody pána Tragáčika. Až doteraz. Teraz som sa dostal k Zygmuntovi Miloszewskemu a jeho detektívkam, ktoré ma úplne dostali.

Nevedel som si ani len predstaviť, že by niekto z toho šušľavého národa vôbec mohol nejakú detektívku napísať, ale stalo sa, a je to naozaj dobre. Podľa Miloszewskeho v Poľsku vraždy nevyšetrujú žiadni policajti alebo detektívi, ale prokurátori. A tak bol stvorený Szacki.

Szacki je trošku netradičný, skoro až úchylný vyšetrovateľ. Na rozdiel od ostatných detektívnych hrdinov, ktorí si želajú svätý pokoj a čo najviac pláce za čo najmenej práce, je Szacki dosť nervózny, keď nemá do čoho pichnúť a často je jeho najväčšou túžbou získať prípad. Najlepšie vraždu a čo možno najbrutálnejšiu. Szacki jednoducho neobľubuje žiadne náhodné zapichnutia pri domácich alkoholových hádkach, on miluje výzvy.

V prvej detektívke Zapletení vyšetruje vraždu, ktorá sa stala počas stretnutia psychoterapeutickej skupiny a prokurátor musí rozlúštiť, kto a prečo vrazil jednému účastníkovi tejto seansy kutáč do oka. Nemá to vôbec jednoduché, veď psychológovia sú často postihnutejší viac ako ich pacienti. Popri vyšetrovaní rieši i svoje vlastné súkromné problémy, ktoré by vlastne pre bežného človeka ani problémami nemuseli byť, ale tu ide o Szackého. Často budete mať pocit, že skôr ako o detektívku ide o sondu do jeho súkromného života, ale nakoniec sa vyšetrovateľ zmobilizuje a detektívka vyústi do prekvapivého a dobre vypointovaného záveru.


V druhej časti Zrnko pravdy sa dozviete, že sa Szackému svoje osobné problémy vyriešiť nepodarilo. Alebo podarilo. Podľa toho, ako sa pozeráte na rozchod s manželkou a zmenu pracovného prostredia. Presťahuje do Sandomierzu, mestečka síce pekného, ale trošku poznačeného minulosťou, pogromami a nenávisťou k židom. Presne touto nenávisťou sa inšpiruje aj vrah a svoje obete vešia dolu nohami, necháva ich stiecť z krvi a pchá ich do suda s klincami. Zdá sa, že niekto chce opäť nechať rozhorieť antisemitské vášne. Je len na Szackom, aby zistil, či ide skutočne o židovský problém, alebo o niečo úplne iné. Zároveň Miloszewski svojím spôsobom pripomína hrôzy vojny, prenasledovanie židov a upozorňuje, že minulosť ešte stále nie je zabudnutá a kedykoľvek sa môže vrátiť. Nielen v Poľsku.


Hnev je tretia a posledná časť. V centre mesta nájdu kostru. Najskôr si všetci myslia, že starú, neskôr sa zistí, že nielenže nie je stará, ale nie je ani úplne obyčajná. Patrila hneď niekoľkým ľuďom. Mäso z kostí bolo odstránené pomerne drsným a rýchlym spôsobom. Szacki musí prísť na to akým, koho boli tie kostičky a kto to všetko spáchal. Od jeho analytických a dedukčných schopností bude závisieť nielen vyriešenie prípadu, ale aj záchrana jemu blízkeho človeka.


V Miloszewskeho detektívkach nie je však netradičný iba vyšetrovateľ. Ak ste zvyknutí na severské detektívky, na akčných hrdinov, neohrozených vyšetrovateľov, drsné a temné prostredie severských krajín, nič také tam nenájdete. Szacki si poväčšine pri vyšetrovaní vystačí sám alebo len s minimom personálu. Nebezpečné situácie nevyhľadáva, skôr sa im vyhýba, pištolky nemusí, radšej rieši veci rozumom a ľsťou.

Ak máte radi humor vraždárskej bandy Dominika Dána, v týchto poľských detektívkach si prídete na svoje tiež. Miloszewskeho humor je aj inteligentný aj čierny, má naozaj veľa podôb. Autor ho využíva vo všetkých situáciách, niekedy aj v takých, v akých by ste ho teda určite nečakali. Už vás vidím, ako si robíte prču tesne pred tým, ako vás rozpustia v čistiacom prostriedku a vy o tom, samozrejme, viete.

Snažte sa nevypestovať si k Szackemu príliš veľký citový vzťah. Ak sa vám knihy budú páčiť, vychutnávajte si ich a čítajte pomaly. S týmto detektívom sa pravdepodobne už viac nestretnete. Po tom, čo sa mu stane v poslednej časti, sa ani niet čomu čudovať.

Sám autor tvrdí, že ho už nebaví písať detektívky. Vraj už má dosť tých pretekov, v ktorých ide len o to, kto vymyslí brutálnejšiu vraždu, krvavejší dej, šialenejších, zvrátenejších a úchylnejších vrahov. Chce sa orientovať na niečo zmysluplnejšie. Uvidíme, čo vymyslí. Štýl jeho písania však naznačuje, že je schopný napísať aj celkom iný žáner, v ktorom môže byť naozaj úspešný.